MODLITBA PRÍHOVORU

            Modlitbu príhovoru, v ktorej prosíme za druhých a ich potreby, často považujeme za najmenej efektívnu službu, akú môžeme svojmu blížnemu poskytnúť. Neraz sa k nej uchýlime až v momente, keď nevieme pomôcť konkrétnejšie. (Treba ale pripomenúť, že modlitba príhovoru nemá a nemôže byť náhradou praktického konania v prospech druhých.)
            Ako sa máme za našich blížnych modliť? V podstate tak, ako to vieme. Sila príhovoru nespočíva v nejakých špeciálnych formulkách alebo postupoch, ani nejde o nijaké duchovné „úderníctvo“. Môže stačiť aj jednoduchá strelná modlitba. Dôležitý pri modlitbe je postoj dôvery a láska.
            Zo strany modliaceho sa stáva, že niekedy sa nepozorovane dostane do postoja nadradenosti voči tomu, za koho sa modlí. Tým v priamom kontakte môže tohto človeka zraniť.
            Ďalším prístupom, ktorý môže hodnotu modlitby príhovoru umenšiť, je naša nedôvera voči Bohu. Teoreticky vieme, že na Boha sa môžeme spoľahnúť, a to aj v prípade, že naša situácia sa nevyvíja tak, ako by sme si priali. My mávame konkrétnu predstavu o tom, ako má vyzerať vypočutie našich modlitieb. Preto si vieme len ťažko predstaviť, že by sa dobro mohlo skrývať aj v inej variante. Vtedy hrozí, že našu vieru a nádej vystrieda horkosť, keďže Boh „nezafungoval“ tak, ako sme chceli.

                                     (spracované podľa Kateřiny Lachmanovej, Sila přímluvné modlitby)